Príbeh o Alpinke

 Moja mamička plemena aljašský malamut bola veľmi šikovná, lebo sa jej podarilo zase ujsť počas hárania a prišla som na svet so svojimi súrodencami. Páničkovia to zistili až keď mamičke začalo rásť bruško a cecíky. Bolo nás veľa ani neviem presne koľko a ako sme rástli niektorý sa umiestnili, ale ja a ešte zopár mojich súrodencov nie.

Po čase ma unudili hry s mojimi súrodencami a prišla som na niečo lepšie. Susedove deti sa chodili so mnou hrávať a dali mi aj papanie tak som začala utekať a začala som chodiť za nimi a keďže oni nemali plot ľahko som sa k nim dostala a robila som aj strašný neporiadok. Všetko čo som našla som rozžula, spapala a roztrhala. Ockovi detí to začalo liezť na nervy a začal hľadať spôsoby ako sa ma zbaviť.

Najprv som sa bála lebo hľadal poľovníka, aby ma zastrelil aj keď neviem čo to znamená mala som z toho strašne zlý pocit a bála som sa. Potom to ľutoval a jedného krásneho dňa ma zobral a zaviazal do takého čuda - vreca a položil a zaviazal a niekde ma položil a potom ma natriasalo a bála som sa a kňučala. Po chvíľke som si zvykla. Ťažko sa mi dýchalo a potom som našla dieru a bolo to lepšie.

Potom sme zrazu zastali a za chvíľu ma otvorili a ja som zvedavo vyšla von, konečne som mohla riadne dýchať. Potom ma zaniesli do kancelárie, kde som zažila ďalší šok lebo na stolíku bola prenoska a v nej 3 malé čudá a ja som tie čudá išla oňuchať a tie čudá po mne syčali a začali škrabať - odtiahli ma od prenosky a radšej som sa potom ani vonku k tým stvoreniam nepriblížila. Potom ma na chvíľu nechali v kancelárii samú a ja som si našla úkryt pod stolmi a tam som driemala.

Vyrušili ma a lákali ma von, ale nechcela som ísť a potom mi dali pred ňufáčik granulky a hneď som vybehla von a chytili ma a dali mi niečo do papuľky - bolo to hnusné, ale prinútili ma to zjesť a potom ma dali do klietky.