Korytnačky

Anatómia tela korytnačky

          Charakteristickým znakom korytnačiek je pancier. Tvorí ho brušná (plastrón) a chrbtová časť (karapax). Jeho vzhľad sa za 200 miliónov rokov zmenil len veľmi málo. Pri dôkladnom pozorovaní panciera je vidno iba kosteno - rohovinové vrstvy, u niektorých iba zhrubnutá koža. Pod touto vrstvou sa nachádzajú živé a citlivé kostené látky, ktoré  tvoria neoddeliteľnú časť zvieracej kostry. Obidve časti sú po bokoch zrastené alebo spojené väzivom. Počet a vzájomná poloha štítkov na chrbtovej a brušnej časti sú určujúcim znakom jednotlivých druhov. Chrbtový štít je vytvorený približne 50-timi kosťami, ktoré sú u väčšiny korytnačiek pokryté 26 doštičkami. Kostené látky sú zrastené s rebrami, stavcami, ramenom a pánvou. Za chrbtovými stavcami sú dva široké ploché a nepohyblivé krížové stavce.  Pancier korytnačky má schopnosť regenerácie. Akonáhle je časť panciera poranená, nepoškodená plocha pokračuje v raste a tá poškodená sa môže zahojiť.
          Svaly sú pripevnené ku kostiam šlachami. Môžu byť sťahované veľmi rýchlo a sú zodpovedné za väčšinu dobrovoľných pohybov (napr. korytnačka sa musí rozhodnúť, že pohne nohou). Hladké svaly sa nachádzajú na stehnách zažívacieho traktu, tepien, močového mechúra a niektorých ďalších orgánov. Korytnačka môže ich činnosť ovládať a obvykle sa ich pohybu nie je vedomá.
          Dýchanie im zabezpečujú pľúca. Pohybujú pritom krkom, prednými nohami a rozťahujú a zmenšujú ústnu dutinu.
Chvost je jedným z určujúcich znakov pohlavia. Samce ho majú dlhší a špicatejší a samičky ho majú zaoblenejší a kratší. Spojenie predných končatín s trupom tvoria tri páry kostí, dve úzke lopatky a dva páry kľúčnych kostí. Ramenné a stehené kosti sú krátke a silné. Predné a zadné končatiny smerujú do strán. Predné končatiny sú silnejšie vyvinité ako zadné a sú tým prispôsobené na hrabanie.
          Kostru korytnačky tvoria dve časti: exoskeleton (chrbtový štít, brušný štít) a endoskeleton (vnútorné kosti). Endoskeleton sa skladá z axiálnej kostry (skladá sa z lebky, obratlov a rebier) a appendicular skeleton (kosti končatín, kostné pletence). Vo vnútri väčšiny kostí je mäkká hubovitá oblasť známa ako dreň, v ktorej sú produkované biele a červené krvinky.

Deltoid – ramenný sval, umožňuje pohyb prednej končatiny
Biceps brachii – sval na prednej končatine, jedným koncom je pripevnený ku korakoidu, druhým koncom k vtretenej a loketnej kosti
Triceps brachii – sval na prednej končatine, ktorý slúži k naťahovaniu a otáčaniu končatiny
Serratus magnus – je pripevnený k chrbtovému štítu a korakoidu, slúži k naťahovaniu a spätnému pohybu končatiny
Pectoralis major – hrudný sval, pomáha k pohybu končatiny smerem dole
Attrahens pelvin – je pripevnený k brušnému štítu a k panvi, drží panvu na mieste
Triceps femoris adductor – stehenný sval, slúži k naťahovaniu stehna
Oligue abdomis, transverse abdomis – je pripevnený k brušnému štítu, môže byť používaný pri dýchaní